2015
Júl - September
Aj vám sa zdá, že čas nejako rýchlo plynie? Ešte nedávno nosil Riško kraťasky a už premýšľame nad vianočnými darčekmi. A len pred chvíľou bol Riško taký maličký, že sme sa ho báli vziať na ruky, aby sme mu neublížili a teraz keď ho máme niekam odniesť, ťahajú sa mu nohy po zemi a náš chrbát volá o pomoc. Ale našťastie tých chvíľ, kedy musíme Riška preniesť je čím ďalej tým menej, čomu sa neskutočne tešíme. Ale pekne po poriadku.
Leto... Leto sa nám zlieva do užasných 10 dni, ktoré sme mohli stráviť pri mori a to vďaka jednému dobrému človeku, ktorému sme sľúbili, že jeho pomoc nebudeme verejne "rozmazávať". Takže aspoň, takto krátko, by sme mu chceli poďakovať za tých pár dní oddychu, kedy Riško nemusel vôbec nič, len prázdninovať a že si to poriadne užíval -)
(chlapci pózujú a mama fotí...ešte krok dozadu, ešte jedeeen -:))
A po dovolenke a oddychu šup späť do reality...zbalili sme polku domácnosti (tak ako vždy-)) a vybrali sa smer Košice, na ďalší 2- týždňový pobyt Therasuit v Centre Liberta. Tentokrát to bolo pre Riška úplne iné. Namiesto overeného kamoša Lukáša ho čakala Lucia a Maroš. Prvé dni sa Riško trošku "ošíval" a testoval si nových terapeutov, ale postupne začal vystrkovať rožky a ku koncu cvičenia to bol už zase náš starý výmyselník Riško. O terapii sa už nezvyknem podrobne rozpisovať, nakoľko prebieha vždy rovnako a kto chce, informácie si v starších článkoch dohľadá. Ako vždy, boli sme veľmi spokojní, aj napriek počiatočným obavám ako sa Riško adaptuje na nového terapeuta. Dalo by sa povedať, že testovanie síl bolo vzájomné, terapeuti zisťovali koľko toho Riško zvládne po fyzickej stránke a Riško sa zameral na tú duševnú a overoval si, ktoré triky na terapeutov zaberú a ktore nie-)). Ak by sme mali zhodnotiť výsledok tohto posledného pobytu, Riško sa dostal konečne na úroveň, ktorú mal pred operáciou. Chodí krásne za jednu ruku, vie si kúsok prejsť aj sám a zlepšuje sa mu aj chôdza naboso.
(k Riškovej veľkej radosti si tato vyskúšal aké to je cvičiť v obleku :-))
Úplne najväčším zážitkom tohto leta resp. jesene je však nástup do novej školy. Dnes, po mesiaci od začiatku školského roka môžeme s radosťou povedať, že naše rozhodnutie bolo správne. Nová škola mu dáva presne to čo potrebuje a v čo sme vždy dúfali. Úžasná a vnímavá pani triedna učiteľka a kolektív seberovných a hlavne hovoriacich parťákov, ktorí podnecujú Riška k aktivite, k vyjadrovaniu sa rečou a od ktorých môže odkukať veľa nových vecí. Riškovi sa v škole veľmi páči, nemá problém ráno skoro vstať, stačí mu pošepkať do uška že "škola volá"-)) Pýtate sa či sú v škole výťahy? No čo myslíte?-)))
(A tu je dôkaz o tom, ako skvele sa Riško v novej škole cíti)
Apríl - Jún
Stále chodíme a stále nás to baví -)). Pobyt v košickej Liberte opäť veľmi pomohol. Trošku nás mrzí, že to bolo posledné cvičenie s Lukášom, nakoľko už boli s Riškom na seba zvyknutí a od prvého dňa sa mohlo makať na 100% - (neboli potrebné žiadne úvodné zoznamovačky a okukávačky sa). Týmto sa chceme Lukášovi poďakovať za pokrok, ktorý s Riškom urobil a zaželať mu veľa úspechov v nových životných výzvach.
A my sa už tešíme na tetu Luciu, ku ktorej pôjdeme cvičiť v septembri. O Košiciach sme písali už veľakrát, takže sa nebudeme opakovať. Ako vždy, aj tentokrát sme boli veľmi spokojní aj napriek tomu, že sme cvičili len 2 týždne. Odporúča sa síce cvičiť 3 týždne, ale máme pocit, že zrovna v Riškovom prípade su ideálnejšie dva. Už po takto krátkom čase vidíme pokrok a na konci pobytu nie je taký unavený a zničený ako po 3 týždňoch, takže sa ľahšie vyhneme chorobe a ušetrené peniažky môžeme presunúť na ďalšie terapie.
Ale aby to nebolo len o cvičení...na konci júna priniesol Riško domov toto:
Takže ako správni rodičia, pristúpili sme k odmene za vykonanú prácu zodpovedne a pripravili sme pre Riška darček ako vyšitý z jeho detských snov: 3 dni v pražskom metre a výťahoch (a to takmer doslova). Praha je Riškovou obľúbenou destináciou. Nielenže sa tam dlho cestuje vlakom, takže môže v kľude preskúmať všetky vlakové otváračky, ale už pri prvom pobyte tak akosi intuitívne pochopil, že toto mesto je veľkým (dovolím si tvrdiť, že možno aj nevyčerpateľným) zdrojom zábavy (metro a celkom ľahko dostupné výťahy na každom kroku). A tu je dôkaz ako vyzerá naša dovolenka podľa Riškových predstáv: STOVÝŤAHOVÁ PRAHA
Školský rok síce skončil, ale pre Riška povinnosti neskončili, stále pravidelne navštevujeme K-centrum, kde s ním špec. pedagogičky intenzívne pracujú a aj počas leta budeme pokračovať v rehabilitáciách. Leto zavŕšime prípravou na ďalší rehabilitačný pobyt v Liberte a potom nástupom do novej školy. Po dlhých a ťažkých úvahách sme sa rozhodli od septembra zmeniť Riškovu školu. Doterajšej pani učiteľke vďačíme za veľký kus práce, ktorý s Riškom urobila, ale žiaľ, tým, že je Riško stále po fyzickej stránke odkázaný na pomoc dospelej osoby, priestor na jeho školské vzdelávanie bol veľmi časovo obmedzený. My však máme pocit, že Riško zvládne viac, len mu treba dať príležitosť a tak sme sa rozhodli prijať novú výzvu. Nová škola je uspôsobená pre telesne handikapované deti, v rámci vyučovania sa poskytuje aj rehabilitácia, takže by sa nám časom mohlo zredukovať domáce cvičenie, ktoré Riško z duše nenávidí. A...samozrejme najdôležitejšia vec...na škole je niekoľko výťahov, takže čo sa týka Riška, bolo rozhodnuté takmer okamžite -)). Držte palce, nech sa v tomto prípade veci sľúbené premenia na veci realne (žiaľ vieme z vlastných skúseností, že veľakrát slová a činy sú dve rozdielne veci). Prajeme vám krásne slnečné leto!
Január - Marec
Tak sa po dlhokánskom čase zase ozývame s našimi novinkami. Ešte, aby sme vymazali rest z minulého roka, doplníme aspoň jednou vetičkou Riškove vianočné obdobie 2014. Každým rokom sa Vianoce pre Riška stávajú atraktívnejšou témou a stále viac a viac si uvedomuje, že Vianoce so sebou prinášajú množstvo darčekov, uvoľnený domáci režim (mamu ľahšie ukecá na pauzu v cvičení) a väčšiu pozornosť, ktorá sa na neho sústredí a ktorú môže zneužívať. Takže aj my rodičia si každým rokom začíname viac ceniť to, že aj Vianoce raz skončia a opäť začnú obyčajné dni s každodennými povinnosťami-). Tieto Vianoce, tak ako aj minulé, dostával Riško darčeky po cely deň, tak aby sa s nimi mohol zabaviť už od rána (ten, kto šípi aj malú kalkuláciu zo strany rodičov, sa určite mýli-))). Top darčekom Vianoc 2014 sa stala "maketa" výťahu s tlačítkami a zvukmi, ktorá aj po troch mesiacoch patrí k Riškovým najobľúbenejším.
Prvé tri mesiace z roku 2015 nám ubehli veľmi rýchlo. Riško má na každý deň rozplánované rôzne aktivity, takže nemáme čas na nudu. Školské aktivity striedame s terapiami v K-Centre, kde sa tety terapeutky snažia s Riškom pracovať vo všetkých smeroch, či už ide o jemnú motoriku, rozprávanie, znakovanie, logické myslenie, čísla, písmenka atď. Tu si Riško našiel aj kamarátov a tak sem chodí veľmi rád a my sa veľmi tešíme, že sme konečne v našom meste našli zariadenie, ktoré je naozaj len a len o deťoch a ich potrebách. Taktiež sme sa rozhodli pre zmenu v rámci rehabilitácie, nakoľko Riško už dlhšie odmietal doma cvičiť a potrebovali sme nejako vyplniť hluché miesta medzi terapiami Therasuit v Košiciach. Dosť dlho sme premýšľali o tom, akou cestou sa v rámci rehabilitácie vybrať, nakoniec sme sa rozhodli pre Feldenkrais-a. Táto terapia je na Slovensku ešte dosť neznáma, ale už aj tu sa začali objavovať prvé "lastovičky". Cvičenie nie je o posilňovaní svalov ale učení tela vykonávať pohyby správne a to je to, čo Riško momentálne potrebuje. Vie sa hýbať či už plaziť, štvornožkovať, kráčať ale všetky tieto pohyby sú ťažkopádne (medveďku daj labku...). Pri terapii Feldenkrais spolu s terapeutkou dolaďujú jednotlivé pohyby, pre Riška je to skôr hra než dril ale už sa dajú pozorovať prvé pokroky v tom, ako sa Riško pohybuje pri bežných aktivitách. Ale, aj keď to tak na prvý pohľad vyzerá, neznamená to, že s Riškom doma už vôbec necvičíme. Cvičíme, ale prioritne je naša pozornosť venovaná nohám, ktoré sa ešte stále dávajú dokopy po minuloročnej operácii. Dennodenne nôžky masírujeme, stimulujeme, posilňujeme svaly a pomaly pomaličky sa posúvame vpred. Info z poslednej kontroly u prof. Poula v Brne je, že operácia dopadla veľmi dobre, kostné štepy sa ujali a vrástli. Pravá nožička vyzerá ako zdravá, ľavá je na tom horšie, ale tam aj predoperačný stav bol veľmi zlý. Musíme veľa cvičiť, ukladať chodidlo to správneho postavenia a ak by sa stav nezlepšil, pripadajú v budúcnosti do úvahy dve možnosti chirurgického zákroku. Ale urobíme všetko pre to, aby sme sa ďalšej operácii už vyhli...
Ak by sme však celé toto obdobie mali zhrnúť do jednej vety, stačilo by napísať: Riško chodí! Chôdza je jeho najobľúbenejšia aktivita, hlavne ak je na konci nejaký výťah, alebo vlak, autobus, trolejbus. Prišlo to pomaly nenapadne, krôčik ku krôčiku až sme si zrazu uvedomili, že Riško už 30 minút nepretržite "pobehuje" medzi výťahmi. Veľmi nás teší tento Riškov pokrok. Vieme, že ešte zďaleka nie sme na konci našej cesty, Riškova chôdza je neistá, potrebuje istotu aspoň jednej dospeláckej ruky (najlepšie dvoch), ale dôležité je to, že sa mu chôdza páči a sám si uvedomuje, aké nové a zaujímavé obzory sa mu samostatnou chôdzou otvárajú. Aj pre nás sú to úplne nové dimenzie. Zvykáme si na to, že Riško nás už nepočká tam, kde sme ho nechali a že nie vždy sa zhodneme v názore, ktorým smerom ísť, takže občas vznikajú celkom zaujímavé situácie, kedy Riško ignorujúc to, že ešte nemám obutú jednu topánku vychádza už na chodbu pred dvere a zastavte vyše 25 kilovu duracelku, ktorá sa ženie do výťahu. Týmto zároveň využívam príležitosť a ďakujem všetkým našim susedom za pochopenie a trpezlivosť, keďže počas zimných mesiacov bolo Riškovou najobľúbenejšou činnosťou jazdenie v panelákovom výťahu, kontrolovanie stavu na jednotlivých poschodiach a sčítavanie psích obyvateľov nášho paneláku (po tejto zime presne vieme na ktorom poschodí aký psík býva-)).
A na záver dve najdôležitejšie informácie:
1. posledný aprílový víkend balíme kufre a odchádzame na rehabilitáciu do Liberty (Košice). Držte Riškovi palce.
2. Riško si do Košíc pribalil už dva trvalé zúbky, veru tak, babätko je definitívne minulosť, rastie nám z neho veľký chlap.