Eeg-biofeedback

Tento článok obsahuje laický popis eeg-biofeedbacku, tak ako sme jednotlivé sedenia a prácu terapeuta vnímali my rodičia a ako ich prežíval Riško.

O eeg-biofedbacku som náhodou čítala na internete (už ani neviem, čo som vtedy vlastne hľadala), prečítala som si pár viet a v hlave založila do zásuvky "pre nás zatiaľ nezaujímavé". Nevedela som si predstaviť, že by Riško sedel pred obrazovkou a svojou mozgovou aktivitou ovládal nejaký dej na obrazovke. O pár mesiacov neskôr som sa rozprávala s inou mamičkou, ktorá mi túto terapiu spomenula ako alternatívu liečenia epilepsie a tiež mi odporučila terapeutku, ktorá to vraj vie s deťmi a určite by zvládla aj nášho Riška. A tak sme skúsili. Bolo to zrovna obdobie, kedy sme bojovali so záchvatmi, nechceli sme sa len tak zmieriť s tým, že nám neostáva nič iné len stále zvyšovať dávky antiepileptík. A topiaci sa chytá každej slamky.

Dohodli sme si prvé stretnutie, kde sme sa len rozprávali o Riškovi, aký je, čo mu je, o čo nám ide a rozhodli sme sa, že skúsime pár sedení a uvidíme. V tom čase sme odišli do Prahy, do psychologického centra, ktoré sa venuje eeg-biofeedbacku. Tu urobili Riškovi podrobné eeg (žiaľ, s takým sme sa na Slovensku zatiaľ nestretli), pri ktorom zaznamenávali ako jeho mozog reaguje v rôznych situáciách, od kľudového stavu s otvorenými a zatvorenými očami, cez odpovedanie na otázky, počúvanie rozprávky, pozeranie rozprávky ako aj pozeranie sa do stroboskopu. Na základe tohto záznamu vypracovali odporúčanie ako realizovať eeg-sedenia. Riškov problém spočíval v tom, že hladiny jeho mozgovej aktivity nezodpovedali jeho veku (môj zjednodušený popis). Hladina Theta, ktorá sa prejavuje ako útlm, zasnenie, bola na jeho vek príliš vysoká a práve počas nej Riško dostával záchvaty. A tak sa eeg-biofeedback zameral na znižovanie tejto hladiny.

Samotné sedenie prebiehalo tak, že sme Riška pohodlne usadili do kresielka. Terapeutka mu upevnila na hlavu tri elektródy (2 na ušká a 1 na presne vymerané miesto na temene hlavy, podľa toho, na čo sa chcela pri eeg-biofeedbacku zamerať). Na ušká sme mu nasadili slúchadlá kvôli spätnej zvukovej väzbe. Elektródy snímajú elektrickú aktivitu mozgu, ktorú terapeutka sleduje na svojom počítači. Z môjho laického pohľadu bola obrazovka počítača rozdelená na malé okienka, v každom sa ukazovali hodnoty jednotlivých vĺn elektrickej aktivity mozgu (alfa, beta, delta, theta), pre vlnu theta sa nastavila hraničná hodnota. Cieľom celého sedenia bolo, aby sa Riško  koncentroval tak, že neprekročí danú hranicu. Na ďalšej obrazovke sa pustila "videohra", ktorú Riško ovplyvňoval svojim sústredením. Pokiaľ mozog pracoval tak ako sme chceli, t.j. pri hladine theta sa neprekročila hraničná hodnota, na obrazovke sa stavali komínky z tehličiek, autíčko išlo rovno po ceste, alebo raketa letela veľmi vysoko. Zároveň v slúchadlách počul pípanie a na obrazovke pod hrou sa mu narátavali body. Akonáhle sa prestal koncentrovať, hladina theta vyskočila nad hraničnú hodnotu, komínky prestali rásť, autíčko vybehlo z cesty, raketa spadla dole, v slúchadlách nič nepípalo a nenaskakovali body. Takáto videohra trvala 5 minút, po skončení sa na obrazovke ukázal stĺpček s výsledným počtom bodov. 5-minútoviek bolo 7. Okrem hrania videohier sa môžu používať aj obľúbené pesničky, rozprávky alebo čítanie z knižky. Princíp je: pokiaľ sa elektrická aktivita mozgu drží pod stanovenými hraničnými hodnotami, môže sa počúvať pesnička, pozerať rozprávka, akonáhle sa hraničné hodnoty presiahnu, pesnička, rozprávka sa zastaví a spustí sa až potom, ako hodnoty opäť klesnú pod hraničný limit. Princíp, ktoré veľmi rýchlo pochopí aj malé dieťa-)

Veľmi dôležité je, aby dieťa počas sedenia zostalo kľudné. Prílišné hýbanie končatinami alebo rozprávanie mení hodnoty jednotlivých vĺn, čo nie je v tomto prípade žiadúce.

Ako dieťa motivovať aby sa vydržalo 5 minút koncentrovať, a potom ešte ďalších 5 a ďalších? Pomocou odmeny. Za jednu úspešnú videohru a vysoký stĺpček bodov dostal vždy gumeného medvedíka a pochvalu. Tak prečo si nezaslúžiť ďalšieho?  Samozrejme začiatky boli ťažšie, chvíľku trvalo než Riško pochopil o čo nám ide, občas mal dni keď sa mu naozaj nechcelo a taký bol aj výsledok sedenia, občas naopak pracoval veľmi pekne. Prvé sedenie absolvoval ako 4 ročný. Prvých 30 sedení sme chodili 3 x do týždňa, toto bola intenzívna fáza, v ktorej si mozog zvykal na novú situáciu. Neskôr sme chodili už len 2 krát do týždňa, samozrejme občas sa stalo, že sme mali v sedeniach 2 aj 3 týždňové pauzy. Od prvého sedenia ubehol už rok a pol a máme za sebou okolo 120 sedení. 

Riško znáša sedenia veľmi dobre, ak sa stalo, že sme v niektorý týždeň  nešli, sám sa pýtal, ukazoval na ušká (pripnúť elektródy). S terapeutkou si veľmi dobre rozumie, občas sme tam úplne zbytoční.

A výsledok? Ak niekto čakal, že teraz napíšem, že už nemáme epilepsiu, tak ho sklamem. Epilepsiu máme stále, berieme antiepileptiká ale:

- od mája 2010, kedy bol Riško na prvom eeg-biofeedback sedení, nemal žiadny záchvat

- upravili sa mu hladiny jednotlivých vĺn v mozgu, čo sa dá pekne odsledovať na eeg zázname, túto terapiu nám po prvých mesiacoch sedení schválila aj Riškova neurologička, a odporučila nám v nej, vzhľadom na výsledky, pokračovať

- na minimum sa u Riška znížili stavy, kedy pozeral "do blba" a nič nevnímal (a že ich zo začiatku bolo veľa)

- krásne sa koncentruje, vydrží pekne počúvať aj viac ako polhodinovú rozprávku, a naozaj ju počúva, pretože reaguje na dej

- dokáže sa sám zahrať (teda teraz je to už skôr otázka toho či sa mu chce, jasné že je pohodlnejšie nechať niekoho iného zabávať ma), predtým, keď sme ho nechali samého, len ležal bez akejkoľvek aktivity a pozeral "do blba", teraz keď ho necháme samého, vezme si hračku a hrá sa...

A to pre nás znamená veľmi veľa...

Ako to vyzerá, keď Riško "pípa", si môžete pozrieť  tu.